Pohľad na mikroorganizmy, ktoré devastujú 400 ročné maľby

Pixabay.com

Umelecké diela a mikroorganizmy

Čo je pôžitok pre ľudské oko, môže byť doslovným pôžitkom pre mikroorganizmy, ktoré kolonizujú umelecké diela. Hovorí najnovšia štúdia v časopise PLOS ONE od Elisabetty Caselliovej z University  Ferrara v Taliansku a jej kolegov. Výskumní pracovníci charakterizovali mikrobiálnu komunitu na maľbách zo 17. storočia a ukázali, že hoci niektoré mikróby dokážu zničiť takéto umelecké diela, iné môžu byť naopak použité na ich ochranu.

Obr. č.1: Baktérie detekované na maľbe. Vzorky z prednej strany maľby (a, b, c) a vzorky zo zadnej strany maľby (d, e, f). Kde a) sú kolónie rodu Staphylococcus spp. na agarovej platni, b) Staphylococcus spp. pod mikroskopom zafarbený Gramovým farbením, c) elektrónový záber na Staphylococcus spp. d) kolónie rodu Bacillus spp. na TSA agarovej platni, e) rod Bacillus po mikroskopom zafarbený Gramovým farbením, f) elektrónový záber na rod Bacillus spp.

Široká škála organických a anorganických materiálov, ktoré sú obsahnuté v maľbách, ako je plátno, olej, pigmenty a lak, môžu poskytnúť ideálne prostredie pre kolonizáciu baktérií a mikroskopických húb. Na charakterizáciu mikroorganizmov na jednom takomto plátne, konkrétne “Incoronazione della Virgine” od Carla Bononiho, dokončeného v roku 1620, autori štúdie odstránili 4 mm2 časť lakovaného povrchu susediaceho s poškodenou oblasťou.

Použitím kombinácie mikroskopických a mikrobiologických metód, autori štúdie identifikovali rôzne mikróby, ktoré kolonizovali maľbu. Izolovali niekoľko kmeňov baktérií rodu Staphylococcus a Bacillus, ako aj mikroskopických húb rodov Aspergillus, Penicillium, Cladosporium a Alternaria. Autori poznamenávajú, že niektoré farbiace pigmenty zo 17. storočia, najmä červený lak, červená a žltá zemina, môžu byť zdrojom živín pre mikróby. Taktiež testovali antimikrobiálne látky, ktoré obsahovali spóry troch baktérií rodu Bacillus a zistil, že tie môžu naopak inhibovať rast baktérií a húb izolovaných z maľby.

Autori dospeli k záveru, že takéto antické obrazy môžu obývať široké škály druhov baktérií a húb, ale antimikrobiálne látky potenciálne predstavujú nový prístup k zachovaniu umeleckých diel s rizikom ich biodegradácie.

Autori dodávajú: “Objasnenie biotederioračných procesov v umeleckých dielach je dôležité, pretože by mohlo pomôcť pri prevencii alebo riešení súvisiacich škôd.” Táto štúdia skúmala tieto aspekty v maľbách zo 17. storočia, analyzovala mikrobiálne spoločenstvá a chemické zloženie malieb a možným biologickým spôsobom ako čeliť týmto javom. “

Mikroorganizmy môžu umelecké diela nielem poškodiť, aj na druhej strane pomôcť ich ochrániť a zachovať ich v dobrom stave aj pre budúce generácie.

Použitá literatúra

Science daily. 2018. A detailed look at thje microorganisms that colonize, and degrade, a 400-year-old painting. https://www.sciencedaily.com/releases/2018/12/181205142713.htm

Elisabetta Caselli, Simonetta Pancaldi, Costanza Baldisserotto, Ferruccio Petrucci, Anna Impallaria, Lisa Volpe, Maria D’Accolti, Irene Soffritti, Maddalena Coccagna, Giovanni Sassu, Fabio Bevilacqua, Antonella Volta, Matteo Bisi, Luca Lanzoni, Sante Mazzacane. Characterization of biodegradation in a 17th century easel painting and potential for a biological approach. PLOS ONE, 2018; 13 (12): e0207630 DOI: 10.1371/journal.pone.0207630

About Scicell 100 Articles
SciCell magazín je odborný časopis zaoberajúci sa vedou v každom smere. Články zverejnené v časopise sa vždy opierajú iba o vedecké fakty. Hlavným redaktorom časopisu SciCell magazín je Ing. Lukáš Hleba, PhD.

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.