SciCell magazín

Formovanie črevného mikrobiómu v ranom veku: vplyv spôsobu pôrodu a výživy

Raný vývoj črevného mikrobiómu predstavuje kľúčové obdobie, počas ktorého sa formujú základné biologické procesy ovplyvňujúce imunitu, metabolizmus aj neurovývin. Spôsob pôrodu a typ výživy patria medzi hlavné faktory, ktoré určujú smerovanie tejto kolonizácie a jej dlhodobé dôsledky. Článok prináša prehľad aktuálnych poznatkov o tom, ako perinatálne podmienky formujú mikrobióm a aký význam majú pre zdravie v priebehu celého života.

Črevný mikrobióm a plodnosť: úloha mikroorganizmov v regulácii reprodukčných funkcií

Črevný mikrobióm predstavuje významný regulačný systém ovplyvňujúci metabolické, imunitné aj hormonálne procesy v organizme. V posledných rokoch sa čoraz viac ukazuje jeho potenciálna úloha v regulácii reprodukčných funkcií u mužov aj žien. Tento článok sumarizuje aktuálne poznatky o mechanizmoch, ktorými mikrobióm zasahuje do plodnosti, a poukazuje na jeho význam v kontexte modernej reprodukčnej medicíny.

Dve tváre kliešťa: vektor patogénov a zdroj bioaktívnych molekúl

Kliešte predstavujú významných prenášačov infekčných ochorení, no zároveň aj jedinečný model pre výskum interakcií medzi parazitom a hostiteľom. Ich sliny obsahujú široké spektrum bioaktívnych molekúl schopných modulovať imunitnú odpoveď, čo z nich robí nielen zdravotné riziko, ale aj potenciálny zdroj nových terapeutických prístupov.

Pulzné elektrické pole (PEF) ako perspektívna technológia spracovania potravín: inaktivácia mikroorganizmov a zachovanie kvality

Pulzné elektrické pole (PEF) predstavuje modernú netepelnú technológiu spracovania potravín, ktorá umožňuje účinnú inaktiváciu mikroorganizmov pri zachovaní kvality a nutričných vlastností. Okrem toho prispieva k zníženiu tvorby nežiaducich látok a energetickej náročnosti, čím sa javí ako perspektívne riešenie pre udržateľné potravinárstvo.

VESMÍRNA STRAVA A PROJEKTY PESTOVANIA RASTLÍN PRI DLHODOBÝCH LETOCH

Vesmírna strava je jednou z kľúčových výziev dlhodobých misií na Mars, Mesiac či Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Článok približuje, ako sa zabezpečuje výživa astronautov, mikrobiologická bezpečnosť potravín a aké technológie sa testujú na pestovanie rastlín, rias, húb či kultivovaného mäsa vo vesmíre. Predstavuje projekty ako Veggie, Advanced Plant Habitat, MELiSSA, EDEN ISS či Deep Space Food Challenge a ukazuje, ako môžu uzavreté ekologické systémy pomôcť pri budúcich vesmírnych misiách aj pri udržateľnej produkcii potravín na Zemi.

Implementácia umelej inteligencie na univerzitách: Výzvy, limity a etické otázky

1*Marek Helczman,  2Kristína Lacinová1Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva2Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre*xhelczman@uniag.sk Úvod V posledných rokoch sa slovné spojenie umelá inteligencia (AI – z angl. „Artificial Inteligence“)  skloňuje čoraz častejšie….

Mikrobiologický profil podstielky z recyklovaného maštaľného hnoja a potenciálny vplyv na kvantitatívne a kvalitatívne parameter mlieka dojníc

Tomas Jambora*, Zdenek Drotarb, Jozef Biresca Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, Ústav aplikovanej biológie. Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra, Slovenská republikab Veterinárna klinika, Sportova…

1 2 13