Praslička roľná (Equisetum arvense) a jej účinky

pixabay.com

Lukáš Hleba, Miroslava Císarová, Juraj Čuboň, Anton Kováčik
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave

Tradičné (ľudové) využitie Prasličky roľnej

V ľudovom liečiteľstve sa spomína Praslička roľná pri liečbe tuberkulózy, kataru obličiek a močového mechúra. Používala sa ako homeostatikum pri prudkej menštruácii, nosnom, pľúcnom a žalúdočnom krvácaní. Pri krehkosti nechtov a strate vlasov, reumatických ochoreniach a dne. Pri zle liečiteľných ranách alebo vredoch, opuchoch a zlomeninách, alebo pri omrzlinách.  

Chemické zloženie Prasličky roľnej

Hlavné komponenty prasličky roľnej sú: uhľovodíky, proteíny, aminokyseliny, fytosteroly, alkaloidy, saponíny, steroly, kyselina askorbová, kyselina kremičitá, fenol, tanínové flavonoidy a triterpenoidy. Okrem toho obsahuje ešte kyselinu vínnu, metylestery protokatechínov, kyselinu kafeínovú, isoquercetín, apigenín a kaempferol ako fenolické zložky. V stonke sa nachádza kyselina kremičitá, kremičitany, vápnik, draslík a ostatné minerály ako hliník, síra, fosfor, sodík, zinok, horčík a mangán. Alkaloidy tvoria nikotín, palustrín a palustrinín.

Farmakologické účinky

Antioxidačný efekt

Rastlina obsahuje vysoké množstvo fenolických zlúčenín, čo ju činí antioxidačne účinnou. Obsah fenolických látok činil 18,67 % z rastliny. Antioxidačné účinky boli u prasličky hodnotené vo vodných ale aj etanolových extraktoch pomocou rôznych metód. Zistilo, že bohatšie na fenolické látky mali práve etanolové extrakty ako vodné extrakty. Zistilo sa že praslička obsahuje vysoké množstvo vitamínu C a E a obsahuje aj vysoké množstvo medi a zinku.

Anti-rakovinové účinky

Účinky extraktov z prasličky sa testovali aj voči rôznym typom rakovinových bunkových línií v laboratórnych podmienkach. Proti-rakovinové účinky extraktov prasličky boli závislé na bunkovej línii rakoviny, type extraktu a jeho koncentrácii. Extrakty etyl-acetátu vykazovali najširšie spektrum voči rakovinovým bunkám. Vodné extrakty zase vykazovali aktivitu voči leukemickým bunkovým kultúram. Autori tejto štúdie zistili, že u leukemických bunkách zapríčinuje extrakt z prasličky apoptózu buniek. Taktiež vedci skúšali extrakt prasličky voči melanómu B16 a aj tam vykazoval signifikantné účinky. Citotoxické účinky na rakovinové bunky vykazoval metanolový extrakt prasličky. Ten devastoval bunky cervikálneho adenokarcinómu, pľúcnych fybrobalstov, prsného adenokarcinómu a ľudských embryonických obličkových buniek. Avšak záleží od druhu použitého extraktu a typu rakoviny.

Antimikrobiálny efekt

Extrakty z prasličky a hlavne metanolový extrakt vykazoval voči mikroorganizmov antimikrobiálnu aktivitu. Aktivita sa prejavila ako voči Gram-pozitívnym (Staphylococcus aureus), tak aj voči Gram-negatívnym (Escherichia coli) baktériam. Nepreukázal sa žiaden účinok voči kvasinkám ako napríklad Candida albicans. Vedci využívali rôzne metódy detekcie antimikrobiálnej aktivity ako napríklad jednu zo základných skríningových metód, diskovú difúznu metódu ale aj metódu minimálnej inhibičnej koncentrácie.

Ak vedci testovali prchavé látky z prasličky, tie vykazovali vyššiu mieru antimikrobiálnej aktivity voči Staphylococcus aureus, E. coli, Klebsiella pneumoniae, Pseudomonas aeruginosaSalmonella Enteritidis. Antifungálna aktivita olejov z prasličky  sa prejavila voči hubám ako Aspergillus niger a kvasinke Candida albicans. Už riedenie 1:10 vykazovalo silné antimikrobiálne účinky.

Testovali sa aj etanolové a vodné extrakty. Pri týchto extraktoch sa zistilo široké pole ich pôsobnosti voči podobným mikroorganizmom. V konečnom dôsledku mali však etanolové extrakty vyššiu antimikrobiálnu aktivitu ako vodné extrakty. Niektoré z nebezpečných druhov baktérií ako Vibrio cholerae, Shigella flexneri, Shigella disenteriae vykazovali veľkú citlivosť voči tomuto extraktu vo všetkých testovaných koncentráciách. Pri testovaní diskovou difúznou metódou najväčšiu zónu autori zistili pri E. coli, kde zóna dosiahla priemer 32 mm, čo sa podobá veľkosti zón pri používaní tradičných antibiotík.

Efekt na hladké svalstvo

Vazorelaxačné účinky kyseliny dikofeoyl-meso-vínnej, ktorá pochádza z prasličky boli študované na potkanoch. Táto látka vykazovala pomalú relaxačnú aktivitu. Izolovaná bola z prášku získaného z etanolového extraktu. Po odstránení etanolu sa titruje petrolétrom pri 40-60°C a potom sa prefiltruje v aktívnom uhlí a suší vákuovo.

Efekt na centrálny nervový systém

Študovali sa sedatívne a antikonvulzívne účinky extraktov prasličky a zistilo sa, že látky obsiahnuté v prasličke majú významnú aktivitu aj na tomto poli pôsobnosti. Zistilo sa, že počas spánku vyvolanom barbiturtámi môže zvýšiť dĺžku spánku praslička o 46  až 74 %. Pri testoch na myšiach znižovali extrakty kŕče. Zvýšili čas spánku a znížili pohybovú aktivitu myší. Sedatívne účinky prasličky sa študovali už v roku 2005 a bolo dokázané že ich praslička má.

Dermatologický účinok

Už len 5 % roztok prasličky vykazoval pri hojení rán pozitívny efekt. Experiment sa uskutočnil na králikoch a zistilo sa že má veľmi pozitívny efekt pri hojení a už na siedmy deň bol preukázateľný efekt, voči iným terapeutickým látkam. Experiment bol vykonaný na potkanoch, kde sa použila lanolínová masť a masť pripravená z prasličky. Masť z prasličky bola pri uzatváraní rán podstatne výkonnejšia ako ostatné testované maste. Po 14 dňoch bola skupina ošetrená prasličkovou masťou na tom podstatne lepšie ako ostatné kontrolné skupiny. U ľudí sa zistili podobné hojivé účinky masti z prasličky. Rovnako prasličková masť pomáha redukcii zápalu a úľavu od bolesti po epiziotómii (natrhnutie pri pôdrode). Už 3 % masť prasličky počas 10 dňovej liečby podporila hojenie a zmiernila bolesti po epiziotómii.

Pri onychoschizii (rozpade nechtov) sa po používaní maste z prasličky zlepšil stav u 74 % žien. Závažná onychoschizia zistená pri 35 % žien sa zlepšila až u 80 % z nich.

Efekt na imunitný systém

Experiment prebiehal na sledovaní interleukínu IL-2 a interferónu (INF-Y), ktoré produkujú Th1 bunky. Po 24 hodinovom vystavení 0,2 mg/ml surového proteínu z prasličky sa vyrobilo 1,7 krát vyššie množstvo IL-2 a za 48 hodín až 1,9 krát vyššie množstvo. S koprodukciou INF-Y to naznačuje aktiváciu imunitného systému.

Účinky na močový systém

Diuretický účinok sa sledoval u dobrovoľníkov klinickým monitorovaním bilancie vody počas 24 hodín. Zistilo sa, že vysušený extrakt prasličky (900 mg/deň) vyvolal diuretický účinok, ktorý bol silnejší ako negatívna kontrola a rovnocenný s hodnotou, ktorú vykazovala hydrochlorotiazid bez toho aby spôsobil významné zmeny v eliminácii elektrolytov.

Inhibícia agregácie krvných doštičiek

Extrakty z prasličky mali aj takýto účinok, ktorý je možné využiť pre nezrážanie krvných doštičiek. Tu vedci zistili, že extrakt z prasličky inhiboval trombín a ADP-indukovanú agregáciu krvných doštičiek. Vedci predpokladajú, že tento efekt môže mať súvislosť s obsahom fenolických látok v rastline.

Hepato-protektívny účinok

Ochrana pečene a jej regenerácia má svoj význam, pretože vo svojom živote skonzumujeme aj množstvo látok, ktoré pečeň devastujú. Ukázalo sa, že praslička a extrakty z nej obsahujú látky ako onitín a luteolín, ktoré sa hepato-protektívnym účinkom vyznačujú. Ich účinok bol porovnateľný s látkou nazývanou sibylín.

Účinok voči prvoku Lieshmania tropica

Lieshmaniózu spôsobuje prvok Leishmania tropica. Je to nebezpečné ochorenie, ktoré prenáša hmyz. Aj tu extrakt z prasličky vykazoval aktivitu voči tomuto parazitu. Už koncentrácie 0,5 – 2,5 ug/ml znižoval množstvo parazita. Pri koncentrácii 1,5 ul/ml bolo zabitých 50 % parazitov.

Účinok na kosti

Účinky hydro-metanolického extraktu prasličky sa hodnotil pri ľudskej osteoklastogenéze v laboratórnych podmienkach. Zistilo sa, že extrakt znížil vývoj a funkciu ľudského osteoklastu, a to ako v osteoklastových prekurzorových bunkových kultúrach a v kokultúre osteoklastických aj osteoblastických buniek. Jednoducho povedané, extrakt prasličky znížil možné riziko infekcie na rozhraní biomateriálu a kosti pri transplantácii.

Vedľajšie účinky, kontraindikácie a toxicita

U myší sa nepreukázali ani po podaní 5000 mg/kg hmotnosti žiadne vedľajšie účinky ani smrť. Nezaznamenali sa ani kumulatívne prírastky, žiadne biochemické alebo hematologické vedľajšie účinky. U testovanej látky sa nezistil žiaden mutagénny účinok. Dlhodobé užívanie však môže spôsobiť deficit tiamínu, pretože praslička obsahuje tiaminázu, ktorá rozkladá tiamín (vitamín). Doposiaľ neboli publikované žiadne štúdie, ktoré by preukazovali zmenené stavy pri dojčení. Užívanie bolo kontraindikované u alkoholikov, ktorý majú všeobecne znížené množstvo tiamínu a preto sa neodporúča ho ešte znižovať, pre obsah tiaminázy v prasličke. Praslička dokáže znižovať hladinu cukru v krvi diabetikov. Kontraindikácie môžu nastať aj u pacientov zo zhoršenou funkciou srdca a obličiek. Pri použití v kúpeli, môže pôsobiť na závažné kožné lézie, akútne kožné lézi neznámeho pôvodu a podobne. Toxicita bola zaznamenaná u zvierat, symptómy otravy pri mladých zvieratách, príznaky sa však vyvíjajú pomaly. Prejavovali sa hnačkou a miernou nekoordináciou. V niektorých prípadoch došlo aj k smrti zvierat. Je potrebné potom zdroj z potravy odstrániť. Závažnosť stavu súvisela so znížením množstva tiamínu. Ten sa potom môže pridať intravenózne. U potkanov bola testovaná akútna hepatotoxicita pri dávkach 30, 50 a 100 mg / kg počas štrnástich dní podávania, no nezistila sa žiadna zmena v pečeni ani v aktivite pečeňových enzýmov v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Zo zistených poznatkov je vidieť, že Praslička roľná (Equisetum arvense) má obrovský význam pre človeka, pretože má obrovský potenciál v medicíne aj v ľudovom liečiteľstve.

Použitá literatúra

Aldaas SA. Cytotoxic and antibacterial activity of an extract from a Saudi traditional medicinal plant Equisetum arvense. MSc thesis, King Abdullah University of Science and Technology, Thuwal 2011.

Alexandru V, Petrusca DN and Gille E: Investigation of pro-apoptotic activity of Equisetum arvense L. water extract on human leukemia U 937 cells. Romanian Biotechnological Letters 2007;12(2):3139-3147.

Asgarpanah J and Roohi E. Phytochemistry and pharmacological properties of Equisetum arvense L. Journal of Medicinal Plants Research 20112; 6(21): 3689-3693.

Azay Y, Ozyurt S, Guzel S, Cimbiz A, Olgun EG and Cayci MK. Effect of Equisetum arvense ointment on dermal wound healing in rats. Wounds 2010; 22(10): 261–267.

Baracho NCV, Vicente BBV, Arruda GAS, Sanches BCF and Brito J. Study of acute hepatotoxicity of Equisetum arvense L. in rats. Acta Cir Bras 2009; 24(6) 449-453.

Bebbington A. Toxicity of Equisetum to horses, http://www.omafra.gov. on.ca/ english/livestock/horses/facts/07-037.htm

Briskin DP. Medicinal plants and phytomedicines. Linking plant biochemistry and physiology to human health. Plant Physiol 2000; 124(2):507-514.

Canadanovic-Brunet JM, Cetkovic GS, Djilas SM, Tumbas VT, Savatovic SS, Mandic AI, Markov SL and Cvetkovic DD. Radical scavenging and antimicrobial activity of horsetail (Equisetum arvense L.) extracts. Int J Food Sci Tech 2009; 44(2):269-278.

Carneiro DM, Freire RC, Honório TC, Zoghaib I, Cardoso FFS, Tresvenzol LMF, Paula JR, Sousa ALL, Jardim PCBV and Cunha LC. Randomized, double-blind clinical trial to assess the acute diuretic effect of Equisetum arvense (field horsetail) in healthy volunteers. Evidence-Based Complementary and Alternative Medicine 2014, http://dx.doi.org/10.1155/2014/760683

Carnet A, Petitjean-Freytet C, Muller D and Lamaison JL. Content of major constituents of horsetails, Equisetum arvense L. Plants Med Phytother 1991; 25: 32-38.

Cetojevic-Simin DD, Canadanovic-Brunet JM, Bogdanovic GM, Djilas SM, Cetkovic GS, Tumbas VT and Stojiljkovic BT. Antioxidative and antiproliferative activities of different horsetail (Equisetum arvense L.) extracts. J Med Food 2010; 13(2): 452-459.

Costa-Rodrigues J, Carmo CS, Silva J and Fernandes M. Inhibition of human in vitro osteoclastogenesis by Equisetum arvense. Cell Proliferation 2012; 45: 566-576.

Do Monte FH, dos Santos JG Jr, Russi M, Lanziotti VM, Leal LK and Cunha GM. Antinociceptive and anti-inflammatory properties of the hydroalcoholic extract of stems from Equisetum arvense L. in mice. Pharmacol Res 2004; 49(3):239-243.

Dos Santos Jr JG, Blancoa MM, Do Monteb FHM, Russib M, Lanziottib VNMB, Lealc LKAM and Cunhac GM. Sedative and anticonvulsant effects of hydroalcoholic extract of Equisetum arvense. Fitoterapia 2005; 76(6): 508–513.

Dos Santos Jr JG, Blancoa MM, Do Monteb FHM, Russib M, Lanziottib VNMB, Lealc LKAM and Cunhac GM. Sedative and anticonvulsant effects of hydroalcoholic extract of Equisetum arvense. Fitoterapia 2005; 76(6): 508–513.

European commission, A pilot project: proposal for approbation of basic substances, in the context of regulation (EC) N 1107/2009 Equisetum arvense. http://www. itab. asso.fr/downloads/comintrants/4096_dar-4p_rapport-technique _ final_annexes. Pdf

European Medicines Agency; Community herbal monograph on Equisetum arvense L.. HERBA., Doc. Ref. EMEA/HMPC/394895/2007, (2008).

Geetha RV, Lakshmi T and Roy A. In vitro evaluation of antibacterial activity of Equisetum arvense Linn on urinary tract pathogens. International Journal of Pharmacy and Pharmaceutical Sciences 2011; 3(4): 323-325.

Guilherme dos Santos J Jr, Hoffmann Martins do Monte F, Marcela Blanco M, Maria do Nascimento Bispo Lanziotti V, Damasseno Maia F and Kalyne de Almeida Leal L. Cognitive enhancement in aged rats after chronic administration of Equisetum arvense L. with demonstrated antioxidant properties in vitro. Pharmacol Biochem Behav 2005; 81(3): 593-600.

Hayat A, Temamogullari F, Yilmaz R and Karabulut O. Effect of Equisetum arvense on wound contraction of full-thicnes skin wound in rabbits. Journal of Animal and Veterinary Advances 2011; 10(1): 81-83.

Holzhueter G, Narayanan K and Gerber T. Structure of silica in Equisetum arvense. Anal Bioanal Chem 2003; 376: 512-517

Mekhfi H, El Haouari M, Legssyer A, Bnouham M, Aziz M, Atmani F, Remmal A and Ziyyat A. Platelet anti-aggregant property of some Moroccan medicinal plants. J Ethnopharmacol 2004; 94(2-3): 317-322

Milovanović V, Radulović N, Todorović Z, Stanković M and Stojanović G. Antioxidant, antimicrobial and genotoxicity screening of hydro-alcoholic extracts of five Serbian Equisetum species. Plant Foods Hum Nutr 2007; 62(3):113-119

Mimica-Dukic N, Simin N, Cvefic J, Jovin E, Orcic D and Bozin B. Phenolic compounds in field horsetail (Equisetum arvense L) as natural antioxidants. Molecule 2008; 13: 1455-1464.

Nagai T, Myoda T and Nagashima T. Antioxidative activities of water extract and ethanol extract from field horsetail (Tsukushi) Equisetum arvense L. Food Chem 2005; 91(3):389-394.

Neda MD, Natasa S, Jelena C, Emilija J, Dejan O and Biljana H. Phenolic compounds in field horsetail (Equisetum arvense L.) as natural antioxidants. Molecules 2008; 13: 1455-1464.

Oh H, Kim DH, Cho JH and Kim YC. Hepatoprotective and free radical scavenging activities of phenolic petrosins and flavonoids isolated from Equisetum arvense. J Ethnopharmacol 2004;95(2-3):421-424.

Pereira BC, Gomes SP, Almeida Palmas R, Vieira L, Ferraz M, Lopes M and Fernandes M. Equisetum arvense hydromethanolic extracts in bone regeneration: in vitro osteoblastic modulation and antibacterial activity. Cell Proliferation 2012; 45: 386-396.

Qsyum A, Ahmed N, Ahmad KD and Khattak SG. Pharmacological screening of medicinal plants (II). J Pakistan Med Assoc 1983; 33: 136-138.

Saeed BQ, Hassan HF and Arteen HI. Effect of some medical plant extracts on metabolism of Leishmania tropica promastigotes in vitro. J Med Microb Diagn 2014; 3(4): 165. doi:10.4172/2161-0703.1000165

Safiyeh S, Fathallah F, Vahid N, Habib SS and Nabat N. Effect of Equisetum arvense L. (Equisetaceae) in microalbuminuria and creatinine excretion in streptozotocin-induced diabetes in male rats. Int J Pharmacology 2007; 3(2): 155-159.

Safiyeh S, Fathallah FB, Vahid N, Hossine N and Habib SS. Antidiabetic effect of Equisetum arvense L. (Equisetaceae) in streptozotocin-induced diabetes in male rats. Pak J Biol Sci 2007; 10(10): 1661-1666.

Sakurai N, Iizuka T, Nakayama S, Funayama H, Noguchi M and Nagai M. Vasorelaxant activity of caffeic acid derivatives from Cichorium intybus and Equisetum arvense. Yakugaku Zasshi 2003;123(7):593-598.

Sandhu NS, Kaur S and Chopra D. Equisetum aervens: Pharmacology and Phytochemistry – A review. Asian J Pharmaceut Clin Res 2010; 3: 146-150.

Sandhu NS, Kaur S and Chopra D. Pharmacognostic evaluation of Equisetum arvense Linn. Int J PharmTech Res 2010; 2(2): 1460-1464

Sinha NS. In vitro antibacterial activity of ethanolic extract of Equisetum arvense L. International Journal of Pharmaceutical and Biological Research 2012; 3(1): 19121.

Sinha NS. In vitro antibacterial activity of ethanolic extract of Equisetum arvense L. International Journal of Pharmaceutical and Biological Research 2012; 3(1): 19121.

Sola-Rabada A, Rinck J, Belton DJ, Powell AK and Perry CC. Isolation of a wide range of minerals from a thermally treated plant: Equisetum arvense, a Mare’s tale. JBIC Journal of Biological Inorganic Chemistry 2016; 21(1): 101–112

Soleimani S, Azarbaizani FF and Nejati V. The Effect of Equisetum arvense L. (Equisetaceae) in histological changes of pancreatic β-cells in streptozotocin-induced diabetic in rats. Pakistan Journal of Biological Sciences 2007; 10(23): 4236-4240.

Stajner D, Popović BM, Canadanović-Brunet J and Anackov G. Exploring Equisetum arvense L., Equisetum ramosissimum L. and Equisetum telmateia L. as sources of natural antioxidants. Phytother Res 2009; 23(4):546-550

WebMed, Horsetail, http://www.webmd.com/vitamins-supplements /ingredient mono-843 horsetail.aspx ?activeingredientid= 843& active ingredient name=horsetail

Yukitake J and Yamamoto Y. Enhancement of cytokine (IL-2, INF-ϒ) production in Th1 cells by crude protein extract of Equisetum arvense Linne. Journal of Analytical Bio-Science 2011; 34(5): 339-344.

Zhang H , Li N, Li K and Li P. Effect of ethanol root extract of Equisetum arvense (L) on urinary bladder activity in rats and analysis of principal plant constituents. Tropical Journal of Pharmaceutical Research August 2015; 14 (8): 1451-1458.

About Scicell 62 Articles
SciCell magazín je odborný časopis zaoberajúci sa vedou v každom smere. Články zverejnené v časopise sa vždy opierajú iba o vedecké fakty. Hlavným redaktorom časopisu SciCell magazín je Ing. Lukáš Hleba, PhD.

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.