Tri druhy fajčenia a obsah látok v dyme

Úvod

Výskyt ochorení spojených s fajčením v posledných rokoch dopomohol k vývoju nových spôsobov fajčenia, resp. inhalácie a s tým spojenou absorpciou nikotínu. V roku 2003 prišiel na trh spôsob nazývaný vapovanie, tzn. elektronická cigareta, kde špirála nahrieva tekutinu, v ktorej je rozpustený nikotín a ten sa vo vytvorenej pare dostáva do pľúc. Tekutina bežne pozostáva iba z niekoľkých hlavných zložiek, propylénglykolu, rastlinného glycerínu, nikotínu a arómy. Táto tekutina nazývaná liquid je prísne kontrolovaná pre obsah povolených látok. V nedávnej dobe prišiel na trh tzv. iQOS, fajčenie bez horenia. Jedná sa o zahrievanie tabaku na teplotu okolo 300°C kde tabak ešte nehorí, ale nikotín sa spolu s výparmi dostáva do pľúc. Ide o tzv. bez-dymové fajčenie. Čiže v dnešnej dobe existujú tri hlavné spôsoby inhalácie nikotínu. V nasledujúcom článku sa budeme snažiť popísať všetky tri typy fajčenia po vedeckej stránke, na základe vedeckej literatúry, v ktorej sa jednotlivé typy fajčenia porovnávali. Rozoberieme, ktorý typ aké látky produkuje a sami sa potom môžete rozhodnúť, ktorý je zdraviu menej škodlivý.

Druhy cigariet

Elektronické cigarety (EC) sú zariadenia poháňané batériami, ktoré zohrievajú tekutinu s obsahom nikotínu (ale aj bez) a vzniká aerosol, ktorý vdychujeme. Zavedenie EC bolo zamerané hlavne na zníženie rizík z fajčenia, niektoré zdravotnícke zariadenia ho propagujú aj bez dostatku dôkazov na zdravie človeka. Existuje množstvo výsledkov, ktoré potvrdzujú, že EC je zdravšia verzia fajčenia v porovnaní s klasickými cigaretami (KC), aj ked nie je úplne bez rizík. Rovnako sa odporúča ako jedna z metód pre ukončenie fajčenia, pretože je v prípade EC možné znižovať dávky nikotínu v presne regulovaných pomeroch až do jeho úplného minima. Napriek tomu je ešte veľmi málo dôkazov a štúdií v tomto smere aby sme mohli jednoznačne povedať, že tento typ fajčenia je zdraviu neškodný. Je to aj z toho dôvodu, že pri porovnávaní jednotlivých škodlivých látok sa do úvahy berú a porovnávajú len látky obsiahnuté v KC a neberú sa do úvahy látky, ktoré vznikajú iba pri fajčení EC, pretože tieto látky ešte neboli dostatočne preštudované. V nedávnej dobe prišiel výrobca a koncern Phillip Morris International s novinkou vo fajčení, s iQOS, čo predstavuje vaporizér na tabak. Je to fajčenie tzv. bez-dymového tabaku so zariadením, ktoré poháňa batéria a zahrieva tabak na teplotu okolo 300°C a uvoľňuje nikotín obsiahnutý v tabaku. Oproti KC, kde je teplota okolo 600 – 800 °C je teplota výrazne nižšia a uvoľňuje sa podstatne menej látok ako pri klasickom horení.

Znečistenie ovzdušia v určitom objeme

Autori Ruprecht a kolektív riešili problematiku fajčenia a vo svojej štúdii porovnávali znečistenie ovzdušia v určitých objemoch. Záležalo o akú látku sa jedná, niektoré merali v metroch kubických iné v centimetroch kubických. Porovnávali všetky tri spomínané typy fajčenia, kde zistili nasledovné výsledky. Pri detekcii čierneho uhlíka, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní ako pevná častica, zistili pri meraní, že sa v klasických cigaretách (KC) vyskytuje v 1 metri kubickom 78 ug, u iQOS to bolo 0,57 ug a v EC žiaden. Čo sa týka častíc, najväčšie častice sa vyskytovali pri KC, kde KC obsahovalo 100 násobne viac pevných častíc s priemerom väčším ako 0,3 um ako u iQOS. U EC tieto častice neboli namerané. Avšak častice o veľkosti nm boli 100 násobne vyššie hodnoty u EC ako u KC. iQOS sa pomer zachoval aj v tomto prípade. V prípade polietavého prachu v mikrometroch, boli hodnoty u KC 100 násobne vyššie ako u iQOS. U EC sa tieto častice nevyskytovali vôbec. Ďalšou sledovanou látkou bol akroleín, ktorý bol v KC na úrovni 4,6 ug/m3 a u iQOS = 0,11 ug/m3, čo predstavuje 41,8 krát menej. U EC akroleín nebol detegovaný.  Acetaldehyd sa v KC vyskytoval 417 krát viac ako u EC a 20 krát viac ako v iQOS. Formaldehyd sa v KC vyskytoval 33,3 krát viac ako v EC a 14,8 krát viac ako v iQOS. Z tejto štúdie vyplýva, že cigaretový dym obsahuje oveľa vyššie množstvá látok ako iQOS a EC.

Kovy a stopové prvky

Detekčné analýzy zistili aj prítomnosť kovov a stopových prvkov. V rámci výskumu sa autori zamerali na porovnanie medzi klasickými cigaretami, elektronickými cigaretami a iQOS. V štúdii použili aj iQOS s mentolom a bez mentolu. V ich štúdii zistili vyššiu prítomnosť kovov v iQOS s mentolom ako bez mentolu. V tomto porovnaní budeme brať do úvahy iQOS s mentolom. Autori detegovali nasledujúce kovy: horčík, hliník, síra, draslík, vápnik, titán, vanád, chróm, mangán, železo, kobalt, nikel, meď, zinok, rubídium, stroncium, molybdén, striebro, kadmium, cín, antimón, lantán, volfrám a olovo. Horčík sa nevyskytoval ani v jednej zo vzoriek. Čo sa týka hliníka, tak ten sa vyskytoval iba v cigaretách iQOS s mentolom. Síra sa vyskytovala v cigaretách iQOS a KC, kde KC ju obsahovalo 9,26 krát viac ako iQOS. EC síru neobsahovali. Draslík sa vyskytoval vo všetkých cigaretách, kde klasické cigarety obsahovali draslík 38 krát viac ako EC a 124 krát viac ako iQOS. Vápnik sa nevyskytoval v žiadnej cigarete. Titán sa vyskytoval iba v iQOS. Vanád, mangán, železo, kobalt a volfrám sa nevyskytovali v žiadnej z cigariet. Zaujímavý je obsah chrómu, ktorý sa vyskytoval iba v EC (28,10 ng/h). Rovnako tak nikel sa vyskytoval v EC a to 3,6 krát viac ako v KC, v iQOS sa nevyskytoval. Tento fakt robí z EC viac škodlivejšiu cigaretu ako iQOS a KC, pretože sa jedná o ťažké kovy zapríčiňujúce alergie na tieto kovy. Obsah týchto prvkov vo vdychovanom aerosóle je zapríčinený ich obsahom v špirále (čo je v podstate drôt s obsahom železa, niklu a prípadne chrómu). Zinok, ktorý sa v iQOS nevyskytoval sa nachádzal v KC 7,2 krát viac ako v EC. Rubídium sa vyskytovalo iba v KC v množstve 200 ng/h. Stroncium a molybdén sa vyskytovali jedine v iQOS, ale iba skoro nemerateľných množstvách. Pri striebre sa pomer vyrovanl v EC a KC, kde boli skoro totožné, ale iba v malých množstvách. Naproti tomu kadmium sa v KC vyskytovalo vo vyšších množstvách (657 ng/h), v EC vôbec a iQOS iba 1 ng/h. Zaujímavý je obsah cínu, ktorý sa v iQOS s mentolom vyskytoval v množstve až 18 832 ng/h, bez mentolu 5668 ng/h. Antimón sa vyskytoval iba v iQOS s mentolom v malých množstvách. Lantán sa v KC vyskytoval 575 krát viac ako v EC, v iQOS nameraný nebol. Čo sa týka olova, tak to bolo namerané v KC 10 krát vyšších číslach ako v EC, iQOS olovo neobsahovalo. Presnejší popis je v nasledujúcej tabuľke 1.

Tabuľka 1: Emisné faktory vybraných kovov a stopových prvkov


Emisné faktory vybraných kovov a stopových prvkov

Organické zlúčeniny

V nasledujúcej tabuľke sú popísané jednotlivé organické zlúčeniny, resp. ich emisné faktory vyskytujúce sa v dyme iQOS, EC a KC. V štúdii boli zistené podstatne vyššie emisie organických látok v iQOS ako v EC, aj keď v porovnaní s KC sú neporovnateľné. Najhojnejšie boli v IQOS zastúpené n-alkány s názvom hetriakontán a hektakozán s emisnými faktormi 9236 ng/h a 6344 ng/h. V porovnaní s n-alkánmi boli organické kyseliny vo väčšom zastúpení v iQOS, kde emisné faktory boli pri hexadekánovej kyseline a kyseline linolovej v množstve okolo 11 tis. ng/h. Levoglukozán bol detegovaný v iOQS a KC, nie však v EC. Konkrétne výsledky sú popísané v nasledujúcej tabuľke 2.

Tabuľka 2: Emisné faktory jednotlivých organických zlúčenín


Emisné faktory jednotlivých organických zlúčenín

Z prechádzajúceho experimentu je vidieť, že iQOS majú podstatne nižšie emisie najviac toxických látok v porovnaní s KC, ale tiež nie sú bez rizika. EC však v tomto smere dominuje, pretože výskyt najviac toxických látok bol minimálny. Pokiaľ sa jedná o emisie kovov, je iQOS na tom lepšie ako KC a EC. Pri meraní organických zlúčenín sa v dyme EC vyskytuje oveľa menšie množstvo ako v iQOS a KC. Klasické cigarety obsahujú rádovo, niekoľko násobne vyššie množstvá ako iQOS a EC. Aj keď sa však vyskytujú v malých množstvách, stále si však vyžadujú opatrnosť pri neregulovanom používaní týchto produktov, hlavne v uzavretých priestoroch, kde sú pasívnemu fajčeniu vystavení aj nefajčiari. Je však treba podotknúť, že tieto výsledky sa vzťahujú len na konkrétne značky použité v tomto experimente a nemôžu zaručiť presnú porovnateľnosť s inými značkami, preto je možné výsledky použiť len orientačne. 

V tejto štúdii boli použité (KC – klasické cigarety Marlboro red, EC – Elips Serie C Tank system, iQOS – PM iQOS)

Nitrozamíny

Sú to látky, ktoré sa používajú pri výrobe kozmetických prípravkov, pesticídov a sú obsiahnuté vo väčšine výrobkov z gumy. Najbežnejšie sú ľudia vystavený nitrozamínom pri fajčení, pretože sa vyskytuje v cigaretovom dyme. V roku 1956 dvaja britský vedci dokázali, že nitrozamíny spôsobujú rakovinu a dnes je okolo 300 testovaných nitrozamínov považovaných za karcinogénne. V rámci týchto látok prebehla štúdia, ktorá monitorovala množstvo nitrozamínov v klasických cigaretách a elektronických cigaretách, rovnako tak v nikotínových žuvačkách. Výsledok štúdie je v nasledujúcej tabuľke 3.

Tabuľka 3: Množstvo nitrozamínov zistených v cigaretách a e-cigaretách

Produkt Množstvo nitrozamínov v ng Denná expozícia v ng Pomer
E-cigareta (v ml) 13 52 1
Nikotínová žuvačka (kus) 2 48 0,92
Winston (cig.) 3365 50475 971
Newport (cig.) 3885 50775 976
Marlboro (cig.) 6260 93900 1806
Camel (cig.) 5191 77865 1497

Z tabuľky vyplýva, že klasická cigareta obsahuje od 971 – 1806 krát viac nitrozamínov ako elektronická cigareta, no tiež nie je úplne bez rizika. Objem je však prepočítaný na 1 ml liquidu, čo nepredstavuje porovnanie s jednou cigaretou ako tomu je v prípade množstva v jednej cigarete. Rozdiel spočíva v množstve, kde bežný Vaper spotrebuje 2 ml liquidu denne, čo predstavuje 26 ng nitrozamíov na deň. S cigaretami neporovnateľné množstvo.  

Záver

Výsledky štúdií ukazujú že vapovanie akéhokoľvek typu cigarety, iQOS alebo E-cigarety obsahuje v dyme neporovnateľné menšie množstvo škodlivých látok ako tomu je v klasických cigaretách. Je však potrebné podotknúť, že látky uvoľňujúce sa pri vapovaní nie sú ešte dostatočne preštudované aby sme mohli s istotou tvrdiť, že sa jedná o zdravšiu formu fajčenia. Je však 100 %, že zdraviu škodlivé látky, ktoré sa vyskytujú pri klasickom horení sú v oveľa nižších číslach. Je preto na uváženie každého z nás, aký spôsob fajčenia si vyberie, aj keď najlepšou voľbou je prestať fajčiť úplne.

Použitá literatúra

Farsalinos, K. E., & Polosa, R. (2014). Safety evaluation and risk assessment of electronic cigarettes as tobacco cigarette substitutes: a systematic review. Therapeutic advances in drug safety5(2), 67-86.
https://doi.org/10.1177/2042098614524430 

Ruprecht, A. A., De Marco, C., Saffari, A., Pozzi, P., Mazza, R., Veronese, C., … & Hasheminassab, S. (2017). Environmental pollution and emission factors of electronic cigarettes, heat-not-burn tobacco products, and conventional cigarettes. Aerosol science and technology51(6), 674-684.
https://doi.org/10.1080/02786826.2017.1300231 

Farsalinos, K. E., Yannovits, N., Sarri, T., Voudris, V., Poulas, K., & Leischow, S. J. (2018). Carbonyl emissions from a novel heated tobacco product (IQOS): comparison with an e‐cigarette and a tobacco cigarette. Addiction113(11), 2099-2106. https://doi.org/10.1111/add.14365 

Farsalinos, K. E., Yannovits, N., Sarri, T., Voudris, V., & Poulas, K. (2017). Nicotine delivery to the aerosol of a heat-not-burn tobacco product: comparison with a tobacco cigarette and e-cigarettes. Nicotine and Tobacco Research20(8), 1004-1009. https://doi.org/10.1093/ntr/ntx138 

Saffari, A., Daher, N., Ruprecht, A., De Marco, C., Pozzi, P., Boffi, R., … & Sioutas, C. (2014). Particulate metals and organic compounds from electronic and tobacco-containing cigarettes: comparison of emission rates and secondhand exposure. Environmental Science: Processes & Impacts16(10), 2259-2267.https://doi.org/10.1039/c4em00415a 

Protano, C., Manigrasso, M., Avino, P., Sernia, S., & Vitali, M. (2016). Second-hand smoke exposure generated by new electronic devices (IQOS® and e-cigs) and traditional cigarettes: submicron particle behaviour in human respiratory system. Ann Ig28(2), 109-12. https://doi.org/10.1016/j.envint.2017.07.014 

About Lukáš Hleba 8 Articles
Učiteľ mikrobiológie na Slovenskej poľnohospodárskej Univerzite v Nitre, Fakulta Biotechnológie a Potravinárstva na Katedre Mikrobiológie. Šéfredaktor vo vedeckom časopise The Journal of Microbiology, Biotechnology and Food Sciences a šéfredaktor odborného časopisu SciCell magazín. Vo výskumnej činnosti sa venuje mikrobiológii - identifikácii mikroorganizmov, antibiotickej rezistencii, antimikrobiálnym látkam a hmotnostnej spektrometrii.

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*


Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.