Človek

Nanomedicína ako „nástroj“ budúcnosti

3. decembra 2019 Scicell 0

Hranice pokroku sa posúvajú míľovými krokmi vpred. Nie len v oblasti automobilového priemyslu či technológií mobilných, satelitných či raketových systémov. Pokroky vidieť najmä v oblasti zdravotníctva a medicíny. Koho by už napadlo, že sa budeme zaoberať štruktúrami o veľkosti jednej tisíciny mikrometra? Manipulácia s ultra malými prístrojmi je už dnes realitou. Hovorí sa, že nanočastice majú schopnosť neriadene sa kamkoľvek dostať. Technológia s využitím nanočastíc má v medicíne opodstatnenie pri rekonštrukciách poškodených tkanív a na kontrolu a biomonitoring systémov na bunkovej úrovni.

Črevné baktérie konzumujú naše lieky

19. júna 2019 Scicell 0

Výskumníci objavili a konkrétne overili jeden z príkladov, kedy baktérie interferujú s liekmi, ktoré konzumujeme. Svoju pozornosť sústredili na liek L-dopa, ktorý sa používa pri liečbe Parkinsonovej choroby a zistili, že baktérie žijúce v čreve sú zodpovedné za degradáciu tohto lieku a zamýšľajú sa ako túto interferenciu zastaviť.

Koľko mikro-častíc plastov skonzumujeme?

17. júna 2019 Scicell 0

Masová výroba plastových výrobkov sa začala v roku 1940 a ich výroba sa rozšírila do celého sveta. Hoci plastové výrobky v niektorých smeroch ľudstvu uľahčili život, ich likvidácia je rastúci problém. Vedci v Amerike odhadujú, že priemerný Američan skonzumuje viac ako 70 tisíc mikročastíc plastu za rok. Ich účinky na zdravie konzumenta ešte nie sú objasnené.

Regulácia úzkosti zmenou črevnej mikrobioty

13. júna 2019 Scicell 0

Ľudia, ktorí trpia úzkostnými symptómami by si mohli pomôcť reguláciou mikroorganizmov v ich črevách pomocou probiotických a prebiotických potravinových doplnkov, navrhuje štúdia publikovaná v časopise General Psychiatry.

Mohli by klimatické zmeny urobiť Sibír obývateľnejším?

12. júna 2019 Scicell 0

V dôsledku klimatických zmien by sa veľké časti ázijského Ruska mohli stať obývateľné už koncom 21. storočia, tvrdí nový výskum. Vedci použili súčasné a predpovedané klimatické modely, aby preskúmali meniacu sa klímu ázijského Ruska a vypracovali potenciál pre ľudské osídlenie už počas 21. storočia.

Tri druhy fajčenia a obsah látok v dyme

10. júna 2019 Lukáš Hleba 0

Fajčenie je považované za zdraviu škodlivý zvyk. Nie nikotín ale sprievodné látky majú negatívny dopad na zdravie človeka. Rozdiely v chemickom zložení dymu pri jednotlivých formách fajčenia (klasické cigarety, iQOS a E-cigareta) je diametrálny a pri každom type rozdielny. Zistite, ktorý typ fajčenia, aké látky produkuje.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale) a jej účinky

21. februára 2019 Scicell 0

Púpava lekárska a celý rod Taraxacum patrí medzi liečivé rastliny s dlhou tradíciou. Názov tejto rastliny je odvodený z gréckych slova „taraxis“ ako zápal a slova „akeomai“ ako liečivý. Čiže je názov je odvodený od jej vlastností, ktoré už ľudstvo pozná dlhé roky. Nasledujúci článok je venovaný účinkom práve tejto známej liečivej rastline.

Praslička roľná (Equisetum arvense) a jej účinky

19. februára 2019 Scicell 0

Praslička roľná je poväčšine ľuďom známa bylina. Už od nepamäti sa používala ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve, resp. ju využíval naši predkovia. V poslednom období sa ľudstvo pomali opäť vracia k prírode, z ktorej vzišlo a čím ďalej viac ľudí si začína uvedomovať, že aj my sme z prírody a všetko čo potrebujeme v nej vieme nájsť. V nasledujúcom článku Vás oboznámime s najnovšími výsledkami experimentov mnohých autorov, ktorý sa zaoberali rôznymi účinkami Prasličky roľnej.

Mikroorganizmy, pôda, interakcie a siete

13. februára 2019 Scicell 0

Pôda je najväčšou zásobárňou mikroorganizmov na celej planéte. Veľmi dôležité je pochopiť interakcie medzi mikroorganizmami, pôdou a rastlinami ak chceme zachrániť udržateľné poľnohospodárstvo pre nastávajúci počet obyvateľov sveta. Nasledujúci článok vysvetľuje niektoré z úloh mikroorganizmov žijúcich v pôde.

Mikrobióm ľudskej kože

12. februára 2019 Scicell 0

Koža funguje ako rozhranie medzi ľudským telom a vonkajším prostredím Pôsobí ako fyzická bariéra, ktorá zabraňuje invázii cudzích patogénov a zároveň poskytuje domov komenzálnej (domovskej) mikroflóre. Drsné prostredie pokožky, najmä suché a kyslé prostredie chudobné na živiny prispieva k nepriazním podmienkam, ktorej patogény čelia pri kolonizácii ľudskej kože. Napriek tomu je koža kolonizovaná rozličnými mikroorganizmami. V tomto článku Vám opíšeme štúdie sekvenovania, ktoré sa použili na posúdenie taxonomickej rozmanitosti mikroorganizmov, ktoré sú spojené s kožou. Budeme diskutovať o nedávnych poznatkoch, o kožných mikrobiálnych spoločenstvách vrátane ich zloženia v súvislosti so zdravím a chorobami, dynamike medzi druhmi a interakciami s imunitným systémom.