Masová výroba plastových výrobkov sa začala v roku 1940 a ich výroba sa rozšírila do celého sveta. Hoci plastové výrobky v niektorých smeroch ľudstvu uľahčili život, ich likvidácia je rastúci problém. Vedci v Amerike odhadujú, že priemerný Američan skonzumuje viac ako 70 tisíc mikročastíc plastu za rok. Ich účinky na zdravie konzumenta ešte nie sú objasnené.
Ľudia, ktorí trpia úzkostnými symptómami by si mohli pomôcť reguláciou mikroorganizmov v ich črevách pomocou probiotických a prebiotických potravinových doplnkov, navrhuje štúdia publikovaná v časopise General Psychiatry.
V dôsledku klimatických zmien by sa veľké časti ázijského Ruska mohli stať obývateľné už koncom 21. storočia, tvrdí nový výskum. Vedci použili súčasné a predpovedané klimatické modely, aby preskúmali meniacu sa klímu ázijského Ruska a vypracovali potenciál pre ľudské osídlenie už počas 21. storočia.
Fajčenie je považované za zdraviu škodlivý zvyk. Nie nikotín ale sprievodné látky majú negatívny dopad na zdravie človeka. Rozdiely v chemickom zložení dymu pri jednotlivých formách fajčenia (klasické cigarety, iQOS a E-cigareta) je diametrálny a pri každom type rozdielny. Zistite, ktorý typ fajčenia, aké látky produkuje.
Púpava lekárska a celý rod Taraxacum patrí medzi liečivé rastliny s dlhou tradíciou. Názov tejto rastliny je odvodený z gréckych slova „taraxis“ ako zápal a slova „akeomai“ ako liečivý. Čiže je názov je odvodený od jej vlastností, ktoré už ľudstvo pozná dlhé roky. Nasledujúci článok je venovaný účinkom práve tejto známej liečivej rastline.
Praslička roľná je poväčšine ľuďom známa bylina. Už od nepamäti sa používala ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve, resp. ju využíval naši predkovia. V poslednom období sa ľudstvo pomali opäť vracia k prírode, z ktorej vzišlo a čím ďalej viac ľudí si začína uvedomovať, že aj my sme z prírody a všetko čo potrebujeme v nej vieme nájsť. V nasledujúcom článku Vás oboznámime s najnovšími výsledkami experimentov mnohých autorov, ktorý sa zaoberali rôznymi účinkami Prasličky roľnej.
Pôda je najväčšou zásobárňou mikroorganizmov na celej planéte. Veľmi dôležité je pochopiť interakcie medzi mikroorganizmami, pôdou a rastlinami ak chceme zachrániť udržateľné poľnohospodárstvo pre nastávajúci počet obyvateľov sveta. Nasledujúci článok vysvetľuje niektoré z úloh mikroorganizmov žijúcich v pôde.
Koža funguje ako rozhranie medzi ľudským telom a vonkajším prostredím Pôsobí ako fyzická bariéra, ktorá zabraňuje invázii cudzích patogénov a zároveň poskytuje domov komenzálnej (domovskej) mikroflóre. Drsné prostredie pokožky, najmä suché a kyslé prostredie chudobné na živiny prispieva k nepriazním podmienkam, ktorej patogény čelia pri kolonizácii ľudskej kože. Napriek tomu je koža kolonizovaná rozličnými mikroorganizmami. V tomto článku Vám opíšeme štúdie sekvenovania, ktoré sa použili na posúdenie taxonomickej rozmanitosti mikroorganizmov, ktoré sú spojené s kožou. Budeme diskutovať o nedávnych poznatkoch, o kožných mikrobiálnych spoločenstvách vrátane ich zloženia v súvislosti so zdravím a chorobami, dynamike medzi druhmi a interakciami s imunitným systémom.
Pôda je od nepamäti životne dôležitá pre výrobu potravín a vlákniny, zvlášť v súčasnej dobe pri rýchlom zvyšovaní populácie na Zemi. Je veľmi cenná, ale rýchlo sa degraduje a len veľmi ťažko sa obnovuje späť. V súčasnosti je preto dôležité navrhnúť a aplikovať mechanizmy, ktorými sa zachová jej štruktúra, zdravie a zvýši sa úrodnosť rastlín a výnos plodín.
Med je lepkavá, sladká kvapalina produkovaná včelami. Starovekí Egypťania, Gréci, Rimania, Germáni konzumovali tento živočíšny produkt. Bez včiel by sme nevedeli produkovať túto dokonalú potravinu, ktorej sa pripisujú aj zdraviu prospešné účinky. V naseldujúcom článku sa popisujú chemické vlastnosti medu, zloženie a účinky na ľudský organizmus.
Copyright © 2024 | WordPress Theme by MH Themes
The requested URL was not found on this server.
Additionally, a 404 Not Found error was encountered while trying to use an ErrorDocument to handle the request.