pixabay

Veronika Fekeová, Lukáš Hleba
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva

Huby a história

V histórii ľudstva hrali a stále hrajú huby veľmi významnú úlohu. Liečivé účinky húb sú známe na celom svete už tisíce rokov. Využíva ich aj moderná lekárska veda najmä v Japonsku, Číne a Kórei. V Európe sa však o liečivom vplyve vie stále pomerne málo. Huby sú súčasťou ľudskej stravy už odpradávna. O tom, či je nejaká látka v hubách liečivá, neškodná alebo jedovatá rozhoduje jej vhodné použitie, dávkovanie a tiež množstvo. Huby pomáhajú pri liečbe mnohých chorôb, napríklad znížiť vysoký obsah cholesterolu v krvi, vysoký krvný tlak, ďalej v boji proti rakovine a žalúdočným vredom. Huby majú teda nielen protirakovinové účinky, ale aj protivírusové a antibiotické. Neustále sa objavujú nové oblasti využitia obrovského biologického potenciálu húb. Huby majú významnú úlohu v biotechnológiách, ktoré človek využíva vo svoj prospech, pričom stále pribúdajú nové možnosti ich komerčného využitia. Pestované jedlé huby predstavujú potravinársky produkt. Mikroskopické huby sa uplatňujú pri výrobe rôznych pokrmov a nápojov. Využívajú sa aj pri výrobe rozmanitých produktov, ako sú enzýmy, organické kyseliny, bielkoviny, antibiotiká, hormóny a iné farmaceutické prípravky. Medzi najznámejšie a najdôležitejšie farmakologicky aktívne látky v liečivých hubách patria polysacharidy, statíny (hlavne lovastatín), steroly, triterpény a iné.

Hríb smrekový

Jednou z prvých húb, ktorej ľudová tradícia pripisovala proti nádorové účinky, bol hríb smrekový (Boletus edulis). Traduje sa, že obyvatelia podhorskej oblasti Šumavy na českej i nemeckej strane si oddávna prikladali kúsky tejto huby na kožu v snahe zbaviť sa niektorých nádorov.

Liečivé účinky húb

Liečivé účinky húb sú známe na celom svete už tisíce rokov. Ríša húb je obrovská, huby rastú v rozličných biotopoch na celom svete. Všetky zohrávajú životne dôležitú úlohu v procesoch regulujúcich život na našej planéte. Sú to organizmy, ktoré sa od zelených rastlín líšia nielen vonkajšou stavbou, ale aj chemickým zložením a svojím vývinom. Tvoria rozsiahlu skupinu organizmov a mikroorganizmov, ktoré sú klasifikované ako samostatná ríša, lebo nepatria ani medzi rastliny, ani medzi živočíchy.

Ryšavec šikmý

Ryšavec šikmý – Inonotus obliquus je drevokazná huba, ktorá vyvoláva na kmeňoch briez vznik nádorových útvarov nazývaných ,,čaga – chaga“, ktoré sa niekoľko desaťročí skúmali z hľadiska obsahu protirakovinových látok. V odbornej literatúre sa píše, že najstaršie správy o tejto hube siahajú do 16. a 17. storočia, kde sa huba údajne používala ako liek proti zhubným nádorom. Uvádzajú sa prípady liečenia chorôb tráviacej sústavy – zápalu žalúdka, žalúdočných vredov, rektálnych nádorov a kožných nádorov u chorých po celom Rusku (vrátane Uralu a Sibíri) i v Poľsku a v pobaltských krajinách.

Jeden z autorov knihy (V. Šašek) sa v 60. rokoch minulého storočia  stretol s prof. P.A. Jakimovom, ktorý založil výskum protirakovinových účinkov čagy. Keď bol prof. Jakimov niekedy v 30. rokoch minulého storočia na Sibíri stretol sa s domorodým lekárom, ktorý mu rozprával o existencii jednej osady, kde ľudia vôbec nepoznajú rakovinu. Prof. Jakimov osadu navštívil a zistil, že obyvatelia boli takí chudobní, že si nemohli kúpiť pravý ruský čaj, a tak si nápoj napodobňujúci čaj varili z nádorov na breze teda z čagy. Protirakovinový účinok sa pripisoval práve tomuto ,,čaju“. Po druhej svetovej vojne sa Prof. Jakimov k tomuto zaujímavému poznatku vrátil, začal sa ním zaoberať a na jeho návrh sa v Petrohrade vytvorilo v rámci Botanického ústavu AV SSSR Laboratórium biochémie nižších rastlín. Počas niekoľko ročnej práce sa potvrdila proti nádorová aktivita čagy, účinné zložky sa extrahovali. Z huby sa izolovala čistá kultúra a pestovala sa submerznou kultiváciou v jednoduchých laboratórnych fermentoroch, avšak zo samotnej huby sa nepodarilo získať látku s protirakovinovým účinkom. Preto sa preparát extrahoval so sušených nádorov (čagy), ktoré sa hojne utvárajú na brezách na území Ruska. Účinok extraktu z čagy nebol univerzálny. V spolupráci s lekárskymi pracoviskami sa zistilo, že preparát z čagy mal pozitívny účinok na niektorých pacientov, ktorí mali rakovinu v počiatočnom štádiu. Pacientom s rakovinou vo vyššom štádiu iba zlepšoval psychický a telesný stav, ale neliečil. Okrem toho sa s preparátom dosiahli pomerne dobré výsledky pri liečení žalúdočných vredov. Ukázalo sa, že preparát priaznivo pôsobí na tráviacu sústavu: uplatnil sa pri liečení chronických gastritíd a polypov, dokonca sa zistilo, že pôsobí priaznivo na činnosť srdcového svalu a centrálnu nervovú sústavu. Po schválení príslušnými inštitúciami začalo preparát vyrábať päť farmaceutických závodov. V lekárňach sa predával pod názvom Befungin.

Novší výskum

Nové zistenie ohľadom čagy sa týka chronického zápalového ochorenia čriev, ktoré je často vyvolané oxidačným stresom s účasťou voľných radikálov. V roku 2007 skupina pracovníkov Univerzity v Bedforde použila ľudské periferné lymfocity in vitro získane od pacientov trpiacich chronickým zápalom čriev a aplikovala ich skupine zdravých dobrovoľníkov. Pôsobením peroxidu vodíka sa v lymfocytoch poškodila DNA. Po pridaní extraktu z čagy mali obe skupiny preukázateľné menšie poškodenie DNA. Z toho vyplynul záver, že prídavok extraktu z čagy znižuje oxidačný stres v tomto type bielych krviniek a že extrakt môže byť prínosom pre inhibíciu oxidačného stresu. Toto je jeden z príkladov, prečo sa dá predpokladať, že výskum čagy bude mať pokračovanie.

Hliva ustricová

V súčasnosti medzi najviac študovanú a významnú hubu patrí hliva ustricovitá.

Najstaršie zmienky o priaznivých účinkoch huby hlivy ustricovitej pochádzajú z Číny z obdobia dynastie Sung (420 – 479 pred n. l. ). Jej liečivé účinky boli objavené na rôznych kontinentoch súčasne a nezávisle od seba. Ich poznanie teda nepochádza len z Ázie, ale aj z tradícií strednej Európy, Južnej Ameriky a Afriky.

Hliva ustricovitá

Hliva usrticovitá – Pleurotus ostreatus známa svojou lahodnou chuťou a vysokým obsahom bielkovín, sacharidov, minerálov a vitamínov, ako aj nízkym obsah tuku, je komerčne dôležitá. Medicínsky prospešné účinky P. ostreatus, ako sú: antioxidačné účinky, imunomodulačné účínky (základna skupina imunofarmák: statíny (hlavne lovastatín), steroly, triterpény) protinádorové účinky a protivírusové, protizápalové, antibiotické a cholesterolové aktivity, sú celosvetovo známe.

Medzi najviac cenené účinky hlivy ustricovitej patrí schopnosť stimulovať bunky, ktoré v tele vytvárajú prirodzenú imunitu. Túto schopnosť spôsobuje polysacharid nazývaný beta-glukán.

Rovnako ako väzba beta-glukánu na receptor makrofága spúšťa reakciu vedúcu k zvýšenej činnosti imunitného systému, môže beta-glukán brániť tvorbe rakoviny cez zvýšenie apoptózy, programovanej bunkovej smrti, môže rakovinové bunky doslova vypnúť.

Beta-glukány sa vyznačujú aj antibakteriálnymi a antivírusovými vlastnosťami, ktoré možno využiť v prevencii i terapii humánnej medicíny. Znižujú výskyt infekčných komplikácií v klinických podmienkach. Rôzne extrakty z hlivy ustricovitej účinne pôsobia proti gram-pozitývnym aj gram-negatívnym baktériám (Bacillus, Escherichia, Salmonella).

Beta-gukány

Beta-glukány hlivy ustricovitej sa vyznačujú prebiotickou aktivitou. Prebiotiká sú nestráviteľné zložky potravín, ktoré priaznivo ovplyvňujú hostiteľa selektívnou stimuláciou rastu alebo aktivitou užitočných baktérií, najmä mliečneho kvasenia, v hrubom čreve. Polysacharidy hlivy ustricovitej stimulujú rast črevných mikroorganizmov (probiotiká), teda pôsobia ako prebiotiká.

Lekári odporúčajú hlivu a jej extrakty pacientom trpiacim na aterosklerózu, podávajú sa pri vysokom obsahu cholesterolu v krvi. Zamedzuje hromadeniu cholesterolu v pečeni a urýchľuje jeho rozklad. Odporúča sa aj pacientom s vyšším obsahom glukózy v krvi, pri obezite, stuhnutosti svalov, šliach a kĺbov a na celkové posilnenie imunitného systému. Používa sa aj pri kožných ochoreniach a zraneniach, ako sú ekzémy, kožné alergie, popáleniny, liečba kŕčových žíl. Hlivu obsahujú aj kozmetické prípravky odporúčané na sčervenenú a citlivú pleť      

Na záver

Dodnes sú huby jedným z najväčších využívajúcich zdrojov potravín a nových farmaceutických výrobkov. Pre ich prospešné a liečivé účinky stále vzrastá o niektoré druhy záujem, a to hlavne o ich in vitro pestovanie, ktoré nazývame domestifikácia. Človek dokáže napodobňovať ich prirodzené prostredie v prírode a vytvoriť tak dobré podmienky pre ich rast a rozmnožovanie.

Hliva ustricovitá vďaka vysokému obsahu β-glukánu patrí medzi popredné huby, z ktorých sa v súčasnej dobre vyrába mnoho produktov obsahujúcich tento polysacharid vo forme rôznych tabliet, kapsúl a rôznych sirupov. Nežiaduce účinky sa u nej takmer nevyskytujú. Jej pravidelnou konzumáciou možno predísť civilizačným ochoreniam a posilniť imunitu, preto sa v poslednej dobe  jej pestovaniu po celom svete venuje veľká pozornosť.

Zoznam použitej literatúry

ANTONÍN, V. et al. 2013. Huby ako liek. Vyd. OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s. r. o. 200 s. ISBN 978-80-7451-258-2.

KALMIS, E. – NURI, A. – HASAN, K. 2008. Fatih Feasibility of using olive mill effluent (OME) as a wetting agent during the cultivation of oyster mushroom, P. ostreatus, on wheat straw. In Bioresource Technology, 99, pp. 164-169.

FULLERTON, S.A. – SAMAD, A.A. – TORTORELIS, D.G. et al. 2000. Induction of apoptosis in human prostatic cancer cells with beta-glucan (Maitake mushroom polysaccharide). In Molecular Urology, no. 4, p. 7-13.

CHANG, S.T. – MILES, P.G. 2004. Mushrooms : cultivation, nutritional value, medicinal effect, and enviromental impact. CRC Press LLC, 477 s. ISBN 0-8493-1043-1.

CHOVANCOVÁ, A. – ŠTRUDLíK, E. 2005. Vplyv beta-glukánov na imunitný systém človeka. In Nova Biotechnologica V-1. roč. 5, č.1, s. 105-121.

JAYAKUMAR, T. –  THOMAS, P.A. –  GERALDINE. P. 2007. Protective effect of an extract of the oyster mushroom, P. ostreatus, on antioxidants of major organs of aged rats. In Experimental Gerontology, [online ], vol. 42, no. 3, p. 183-191 [cit 20118-10-11]. Dostupné na: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17126515>  ISSN 17126515.

KOTLABA, F. – ANTONÍN, V et al. 2006. HUBY – veľká encyklopédia. Vyd. Reader´s Digest Výber Slovensko s. r. o., Bratislava. 448 s. ISBN 80-88983-78-9.

LAESSOE, T. 2004. Huby. Vyd. Ikar, a. s., Bratislava. 304 s. ISBN 80-551-0830-7.

SYNYTSYA. A. et al. 2009. Glucans from fruit bodies of cultivated mushrooms Pleutorus ostreatus and Pleurotus eryngii: Structure and potential prebiotic activity. In Carbohydrate polymers, vol. 76, pp. 548-556.

YUAN, X. – SUN, H. – LIU, Y. – SHIROSHITA, T. – KAWANO, S. – TAKESHI, S. – MA, J. – ZHANG, Z. 2014. Anti-cancer activity comparisons of aqueous extracts from Inonotus obliquus, Cordyceps militaris and Uncaria tomentosa in vitro and in vivo. Journal of Pharmacognosy and Phytochemistry, vol. 2, no.6, pp.19-25. Dostupné na: <http://www.phytojournal.com/vol2Issue6/Issue_feb_2014/14.1.pdf> ISSN 2278-4136.