Obavy týkajúce sa kvality životného prostredia a jeho vplyvu na blaho obyvateľstva by mali byť základnými argumentami pre prijatie environmentálnej legislatívy vo väčšine krajín. V tomto článku Vám autori Susana Ferreira spolu s kolektívom (2013) priniesli analýzu vzťahu medzi kvalitou ovzdušia a subjektívnym blahom obyvateľov Európy, nevynímajúc Slovenskú republiku. Vzduch okolo nás dýchame nepretržite aj bez toho aby sme to vnímali, pretože dýchanie patrí medzi autonómne reflexy, aj keď doň môžme vstúpiť a dych zadržať, no určite nie natrvalo. Preto je kvalita ovzdušia v ktorom žijeme, jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý ovplyvňuje aj naše blaho, a v prvom rade kvalitu nášho zdravia. Autori využili jedinečný súbor údajov o kvalite životného prostredia vrátane koncentrácie SO2 a podnebia na regionálnej úrovni, to znamená, že výsledky sú neuveriteľne presné a konkretizované aj pre malé územie v Európe. Vo svojom výskume zistili veľmi negatívny vplyv koncentrácie SO2 na spokojnosť obyvateľstva so životom vo svojej krajine.
Z nasledujúcich máp je možné zistiť ako sme/boli spokojný so životom v krajine a aké množstvá SO2 sú/boli v daných krajinách Európy.
Obrázok 1: Spokojnosť obyvateľstva zo životom v danej krajine Európy (stupnica: hodnota 0 = nespokojný, 10 – veľmi spokojný)
Ak sa prizriete na mapu, vyplýva z nej, že patríme medzi najmenej spokojné krajiny v Európe.
Obrázok 2: Znečistenie ovzdušia krajín Európy (vysoké znečistenie je vyznačené čiernou farbou s postupným znižovaním znečistenia – biela)
Ak sa prizriete na mapu znečistenia SO2, Slovensko je jednou z najznečistenejších krajín Európy, čo sa týka ovzdušia a koncentrácie SO2 v ňom.
Záver
Aj v tomto prípade tu vedci našli vzťah medzi spokojnosťou obyvateľstva a kvalitou ovzdušia. Vo vzťahu ku koncentrácii SO2 v ovzduší sme dopadli ako jedna z najhorších krajín Európy. Prahové množstvá SO2 sa aj s najnovšou novelou zákona o kvalite ovzdušia zvýšili (www.enviro.sk). V laickej reči to znamená, že nie je snahou znižovať emisie a žiť zdravšie, ale jednoduchšie je zvýšiť normu, aby sme sa do nej zmestili.
Literatúra:
Ferreira, S., Akay, A., Brereton, F., Cuñado, J., Martinsson, P., Moro, M., & Ningal, T. F. (2013). Life satisfaction and air quality in Europe. Ecological Economics, 88, 1-10.
Ilustračný obrázok: citovaný zo zdroja: www.thepinsta.com, link: http://www.thepinsta.com/globalization-of-environmental-pollution
Leave a Reply